F I S O - šperky z polodrahokamov

šperky z polodrahokamov

Kroměříž

Kvetná záhrada

Kvetná záhrada (pôvodným názvom Libosad) v Kroměříži bola založená v rokoch 1665 až 1675 biskupom Karolom II. z Lichtensteina a stala sa súčasťou prestavby mesta, zničeného tridsaťročnou vojnou. Za plochu pre výstavbu bolo vybrané nehostinné bažinaté miesto za hradbami mesta. Koncepciu Kvetnej záhrady vypracoval taliansky architekt Filiberto Luchese. Po jeho smrti v roku 1666 prevzal dohľad nad realizáciou diela Giovanni Pietro Tencalla. Na jednej strane ešte pripomína neskoro renesančné talianske zaalpské záhrady, na strane druhej však už otvára cestu francúzskemu barokovo klasicistnému typu Versailles. Ani neskoršie úpravy architektov zvučných mien, Antona Archeho v 19. storočí  a Pavla Janáka v 20. storočí, jej nijak neubrali na originalite atmosféry doby svojho vzniku. V rokoch 1840 až 1845 bol podľa projektu Antonína Archeho pristavaný studený a tropický skleník  a obytná a správna budova, ktoré medzi sebou zovreli tzv. čestný dvor. Kvetnú záhradu tvorí rad stavieb: fontány  (Levia fontána, Fontána Triton), studne, rybníčky, starostlivo zastrihávané  živé ploty s bludiskom, ornamentálne záhony, studený  a tropický skleník , empírový (čestný) dvor, baroková voliéra  a ďalšie. Hlavnými dominantami Kvetnej záhrady však sú: Kolonáda a Rotunda. Od septembra roku 2014 sú novo otvorené záhradné kabinety Holandskej a Pomarančovej záhrady, Králičieho kopčeka a Vtáčnica.

 

Kolonáda

      Celú jednu stranu Kvetnej záhrady tvorí 244 m dlhá kolonáda (arkádová lodgie), ktorá pôvodne slúžila ako hlavný vstup. Galéria je vyzdobená 44 sochami antických bohov, historických a mýtických postáv v atikách a rovnakým počtom bust nad piliermi. Priamo v kolonáde pôvodne boli aj funkčné fontány zasvätené rímskym bohom NeptúnoviVenuši. Na strechu kolonády sa dá vystúpiť po točitom schodisku, odkiaľ krásne vynikajú geometrické tvary živých plotov, cestičiek, záhonov a centrálnej rotundy.

Rotunda

Foucaultovo kyvadlo

       V roku 1906 bol do  stredu rotundy inštalovaný fyzikálny pokus - tzv. foucaultovo kyvadlo. Autorom a realizátorom nápadu bol kroměřížsky gymnaziálny profesor František Náběrek. Ten sa inšpiroval podobným zariadením z Parížskeho Pantheonu, ktoré tam bolo inštalované v roku 1851 fyzikom Jeanom Bernardom Léonom Foucaultom (1819-1867) ako dôkaz rotácie Zeme. Parížskej kyvadlo vážilo 28 kilogramov, a bolo zavesené na strune o dĺžke 68 m, čas kyvu trvala 16 s. Na konci kyvadla bol hrot, ktorý  do piesku zaznamenával dráhu pohybu kyvadla. Tá sa v dôsledku pôsobenia Coriolisove sily stáčala a opisovala do piesku obraz kvetiny. Kroměřížske kyvadlo je o niečo málo menšie – je síce ťažšie (váži 30 kg), ale je  zavesené nad stolom vo výške 25 m. Tridsať kilogramov vážiace kyvadlo demonštruje otáčania Zeme okolo svojej osi.

Foucaultovo kyvadlo v Paríži

Foucaultovo kyvadlo v Kroměříži

Prihlásenie